Kambodža: Mali byť mŕtvi, no žijú, aj vďaka vám Slovákom

Autor: Denisa Augustínová | 14.2.2019 o 9:01 | (upravené 14.2.2019 o 9:17) Karma článku: 10,10 | Prečítané:  5130x

Mnohí z nich zažili v prvých rokoch svojho života skúšky, ktoré by sme asi nezvládli ani my dospelí. Starať sa o umierajúcich rodičov, či mladších súrodencov, zohnať jedlo a prežiť na ulici. Až kým sa nedostali na kliniku MAGNA.

Dievčatá aj chlapci, všetci si skúšajú trblietavé šaty a ako každý tínedžer sa tešia z nepoznaného. Dievčatá na mejkap, chlapci na to, že budú vyzerať ako tradiční kmérski princovia. Svadba patrí v kultúre Kambodže k najväčším slávnostiam.

Nie, tu nás ale nečaká žiadna svadba. Len vydávame naše deti. Vydávame ich do rúk skúškam dospelého života. Doteraz žili spolu v našom centre, no mnohí sú už vo veku, kedy by sa mali postaviť na vlastné nohy. Dokončiť školu, nájsť si prácu, žiť s našou podporou ale samostatne. V MAGNE sme sa rozhodli, že im usporiadame malú rozlúčku. Čosi ako našu slovenskú stužkovú. Rozlúčku s detstvom, vstup do dospelosti. Mnohých poznám dlhšie ako svoje deti. Vidím v ich očiach radosť, nadšenie, ale aj napätie. Predsa len sa budú musieť postaviť na vlastné nohy. Aj keď vedia, že MAGNA im zabezpečí liečbu a pomôže v zložitých situáciách.

Vothy je v mojej prítomnosti ako môj tieň, je ako moja súčasť bez toho, aby som mala pocit že sa nemôžem nadýchnuť. Je jedno z tých detí, čo pre mňa navždy ostanú živým dôkazom zázraku. Verila som, že prežije napriek okolnostiam, ktoré takmer so stopercentnou istotou tvrdili opak. Ona to cítila vtedy aj dnes. Rovnako ako aj dnes si spomína, že chodili s mamou na zmrzlinu, že obaja rodičia boli vzdelaní, no od istého času bývala často chorá a jej mama tiež. Začali stále viac času tráviť v nemocnici. Mama zomrela a otec bol v ťažkom stave tiež v nemocnici. Práve odtiaľ nám 11-ročnú Vothy pred rokmi doniesli. Pamätám si ako povedali, že jej už nevedia pomôcť. Neustále hnačky, niekoľkokrát takmer umrela. „Celý čas som myslela na to, že ešte nechcem zomrieť,“ hovorí dnes vyučená šéfkuchárka v jednej z reštaurácií v Phnom Penhu. „Nikto mi nedával šancu, no ja žijem a chcem žiť.“

Plachý, ale neuveriteľne zručný Sopheak má 17. Je blázon do motoriek a opravovania čohokoľvek. Keď skončí výučbu za mechanika, získa niečo ako výučný list a chce si otvoriť vlastnú dielňu na opravy motoriek. Chce tak urobiť aj s ďalšími dvoma priateľmi z MAGNA. Ulice kambodžských miest vrátane Phnom Penhu sú totiž plné motoriek. Jazdia na nich celé rodiny, často medzi rodičmi sedia aj dve malé deti. „Chcem sa raz oženiť, o deťoch som ešte nerozmýšľal, je to veľká zodpovednosť,“ hovorí potichu Sopheak.

Sothy, ma kŕčovito drží za ruku. Nevidí a nepočuje, no cíti, že je to moja ruka. Cítim jeho dlaň aj dotyk, ktorý patrí iba mne. Práve dotykom rozoznáva blízkych ľudí, každého sa dotýka inak, dáva najavo, že vie s kým komunikuje. Kým ho choroba pripravila o zrak aj sluch vnímal svet okolo seba, preto pozná ľudí a vytvoril si spôsob komunikácie. Starostlivosť o hluchoslepých je veľmi slabá aj v Európe, nie to ešte v Kambodži. Pred týždňom oslávil 18. narodeniny, a aj pre neho sa nám podarilo nájsť domov, ktorý mu umožní žiť čo najlepšie, pod odborným dohľadom a každodenná starostlivosť bude rozvíjať zmysly, ktoré mu ostali.

Máme v MAGNE s našimi deťmi mnoho silných príbehov a myslím, že mnoho ešte spoločne zažijeme. Jeden so Sothym a jeho mladším bratom Rasmeyom patrí medzi tie silnejšie. Možno aj preto, že boli medzi našimi prvými detskými pacientami. Keď k nám do MAGNA centra prišli Sothy mal necelé 4 roky, jeho mladší brat len 18 mesiacov. Sothy napriek vážnemu stavu podvýživy a zápalu pľúc bol schopný sa  postarať o malého brata vrátane hygieny, kŕmenia či prania špinavého trička. Po pár dňoch sme začali zisťovať, prečo je v spoločnej detskej spálni čoraz neznesiteľnejší zápach. Pátrali sme a zistili, že naši noví obyvatelia si z každého jedla ukryli časť pod lôžko. Zvyk z ulice, spôsob ako prežiť, strach, že naša starostlivosť skončí, ich nútili skrývať si jedlo. Neboli ani prví ani poslední, kým pochopili, že sa o nich postaráme a nemusia mať obavu, či prežijú.

Keď sa ich, našich detí, opýtam prečo žijú? Odpovedajú všetci rovnako: „Vďaka liekom.“ Nie sú len siroty, čo spoločne vyrástli vďaka MAGNA. Spája ich ešte jedno. Všetci sú HIV pozitívni. Všetci sa nakazili pri pôrode, či dojčení. Všetci boli odsúdení na smrť bez liečby. No prežili.

MAGNA im všetkým celé roky zabezpečovala dostupnosť život zachraňujúcej antiretroviálnej liečby a bude to robiť aj naďalej. Tá vírus HIV uspí, aby neohrozoval svojho nositeľa. Sú len tínedžeri, no už roky vedia, ako sa správať, aby vírus nešírili ďalej. Vedia tiež, že bez liekov ráno aj večer choroba prepukne a zomrú. Zodpovednosť, ktorá by aj na mnohých dospelých bola priveľká.

Pred pár dňami nám zavolal Dyna, jedno z našich detí, ktoré MAGNA nastavila na liečbu pred 14 rokmi a v centre vyrastal od svojich 4 rokov. Po skončení strednej školy odišiel študovať do provincie Takeo. Miestny lekár mu však povedal, že pre neho lieky, od ktorých závisí jeho život, nemá. Nespanikáril, zavolal a nám sa podarilo životne dôležité lieky získať a doručiť mu ich. Popri tom sa nám opäť potvrdilo, že aj dnes sú HIV pozitívni ľudia v krajine stigmatizovaní a vytláčaní. Napriek svojmu veku sa Dyna nevzdáva: „Bojujem s osudom a z krivých pohľadov a vyčleňovania sa snažím si nič nerobiť, veď žijem, stále to nie je také zlé, ako keď sme boli malí a hádzali do nás kamene,“ povedal.

Epidémia HIV/AIDS Kambodžu postihla v druhej polovici 90. rokov. Štát ju nielenže neriešil ale navyše ju absolútne nepriznával, čo prispelo k šíreniu ochorenia. A kde sa vzala? Priniesli ju do Kambodže vyslaní vojaci z kontingentu OSN UNTAC. Počas pobytu vojsk došlo k nebývalému zneužívaniu chudoby a rozmachu prostitúcie. Žiadne informácie, žiadna prevencia, žiadny zdravotný systém. Len chudoba a hlad. Výsledkom boli stovky tisíc nakazených a desaťtisíce mŕtvych.

Chudobná krajina juhovýchodnej Ázie sa na prelome tisícročí pritom ešte poriadne nespamätala z vojny a z krvavého vraždenia Červených kmérov. Pod rúškom ideálnej komunistickej spoločnosti sa ich režim na čele s nenávideným Pol Potom dopustil genocídy na vlastných ľuďoch. Za štyri roky (1975-1979) vyvraždili štvrtinu národa, počet obetí sa odhaduje na 1,5 až 3 milióny. Medzi nimi intelektuáli, vzdelanci, ale aj stovky tisíc bežných ľudí, obeťou sa mohli stať už len preto, že nosili okuliare. Kultúra národa, ktorý stvoril krásne chrámy Angkor Wat, bola zničená, knihy spálené, mestá vyľudnené, všetky technické vymoženosti zakázané. Krutá smrť číhala na každého i za najmenší prehrešok. Dodnes, na takzvaných poliach smrti (Killing Fields), v rozbahnenej pôde, nachádzajú pozostatky zavraždených. Červených kmérov porazila vietnamská armáda na prelome 70. a 80. rokov, no Kambodža sa začala postupne zviechať až pred koncom minulého storočia. Chudoba a hlad však boli na každom kroku. Krajina dnes ekonomicky rastie, ale stále nezvláda riešiť všetky svoje problémy sama.

MAGNA začala v Kambodži pôsobiť v roku 2002. V chudobných slumoch hlavného mesta, kde dnes stoja bizniscentrá, nákupné strediská, či mnohoposchodové domy sme nachádzali siroty. HIV pozitívne, často v kombinácii s tuberkulózou, podvýživou či meningitídou, na prahu smrti. Z príspevkov Slovákov sme zriadili MAGNA kliniku, kde sme ich začali liečiť. Tá sa neskôr zmenila na nemocnicu. Keď sa správa rozšírila po krajine, stávalo sa, že nám zo vzdialených kútov priniesli malé dieťa rodinní príslušníci. Alebo sme ho našli len tak pred bránou. Stigma HIV, neriešený problém, deti ktoré nikto nechcel sme zachraňovali v tom čase takmer ako jediní. Deti, ktoré ušli kameňovaniu, či prežili požiar, ktorí ich susedia založili zo strachu z ich ochorenia. A tak sa neskôr s pribúdajúcimi deťmi pred dverami našej nemocnice, bez rodiny a so stigmou na čele, MAGNA stala na veľa rokov ich domovom.

Dnes je MAGNA v Kambodži hlavným partnerom Ministerstva zdravotníctva a Národného programu boja proti HIV/AIDS a mentorom pre mentálne zdravie chronických pacientov. Liečebné postupy, ktoré sme zavádzali v našich projektoch sú dnes zavedené na celonárodnej úrovni. Okrem starostlivosti o siroty prevádzkujeme zdravotnícke programy v nemocniciach ako je Národná pediatrická nemocnica, okresné nemocnice v provinciách Siem Reap, Battambang, Takeo, Kampong Cham či ďaľších, spolu s nimi aj komunitné nutričné projekty na boj proti podvýžive. Naše programy umožnili komplexne vyvinúť spôsob ako zastaviť prenos HIV z matky na dieťa v 99.6 percentách prípadov. Podľa MAGNA modelu sa aplikovali nielen v Kambodži ale aj v Keni, vo Vietname, v DR Kongo, na Haiti a v Nikarague.

A po čom najviac túžia mladí, ktorých vypúšťame do dospelého života? Po vlastnej rodine a deťoch. Tak, ako sa to podarilo už viacerým ich priateľom, niekdajším obyvateľom MAGNA centra. V našom programe sme totiž zachránili už vyše 2.000 detí, ktoré dodnes žijú vďaka antiretroviálnej liečbe a desiatky z nich už majú aj vlastné zdravé deti. Všetci dostali nádej, nielen na život, ale aj nádej na rodinu a zdravé deti.

Pozrite sa na ich fotografie. Tieto deti, títo ľudia, žijú vďaka príspevkom od mnohých z vás. Nielenže žijú, ale vďaka tomuto programu sa nám darí takmer úplne zastaviť prenos HIV z matky na dieťa. Zastaviť tak epidémiu. Dôkaz, že každá pomoc má zmysel, akokoľvek absurdne na začiatku cesty vyzerá. Že záchrana jedného človeka môže pomôcť zachrániť celý svet.

Ďakujeme, že pomáhate s nami.
Viac informácií o našej práci nájdete na www.magna.sk.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo máme právo vedieť, či sa Fico cíti zle

Problémy predsedu Smeru môžu ovplyvniť kampaň.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aspoň Kalavská má hrdosť

Ministerka si demisiou možno naštartovala politickú kariéru.


Už ste čítali?